Potápanie vo vysokohorskom prostredí je snom skoro každého potápača. My si tento sen chceme splniť každý rok. No nie je to jednoduché. Jednou z možností je zúčastniť sa na každoročnej akcii Čisté vody. Tu sa potápa na Tatranských plesách a okrem zážitkov z potápania v týchto krásnych lokalitách má potápač aj dobrý pocit z pomoci tatranskej prírode, pretože sa zbierajú odpadky z plies a ich okolia. Tento rok sme si z 5 lokalít vybrali Velické pleso, kde mohlo ísť maximálne 7 potápačov. Na výber boli ešte možnosti ako Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso, Popradské pleso a Lom Poprad-Kvetnica.

        Akcia Čisté vody prebieha každoročne ako súčasť Medzinárodného filmového festivalu potápačských filmov. Tento festival mimochodom založil náš klub Hippocampus v roku 1985.  Tento rok je už 33. ročník tohoto festivalu, akcia Čisté vody sa hrdí 25. ročníkom. Začína sa vždy vo štvrtok a končí v nedeľu. Ak chcete potápať v Tatrách, musí sa účastník nahlásiť už vo štvrtok o 17-tej hodine. Ponory sa realizujú na lokalitách až nasledujúci deň ráno. Tak sme aj spravili.

        Naša potápačská skupina z Martina obsahovala 4 potápačov. Vyrazili sme skoro ráno, už o pol siedmej. Maťo nás všetkých postupne vyzdvihol. Na stanovišti v hoteli Pieris v Podbánskom, kde sa otvárala akcia, sme mali byť o pol deviatej. S rezervou 10 minút sme to vďaka vodičovi stihli. Odtiaľto sme spoločne so skupinou z okolia Bratislavy a Nitry šli do Tatranskej Polianky na stretnutie so strážcom parku . Tam sme dostali povolenie na vjazd na cestu a už sme stúpali do nadmorskej výšky 1670 metrov nad morom k Sliezkemu domu, ktorý leží na brehu Velického plesa. Okolo pol desiatej sme už pred hotelom vystupovali z auta. Hotel Sliezky dom je najvyššie položeným hotelom na Slovensku. Vítalo nás krásne slnečné počasie a nádherná panoráma. Zľava pohorie Gerlachu s najvyšším vrchom na Slovensku - Gerlachovským štítom s výškou 2654 m n. m., v strede s Velickým sedlom a vodopádom a sprava s Velickými štítmi.  V strede tejto scenérie nás čakalo Velické pleso s priezračnou hladinou hlboké 4 m. Pleso je približne 90 m dlhé a 35 m široké. 

        Príprava na ponor     

        Príprava na ponor vo vysokohorskom prostredí obnáša veľmi dôležitú zmenu oproti potápaniu v nižších polohách. Tu je vzduch redší. Na hladinu vody tlačí menší atmosférický tlak, čo má za následok aj zmenený dekompresný režim. V jednoduchosti povedané, v rovnakej hĺbke môže byť človek kratšiu dobu, aby neprekročil dekompresné limity. V dnešnej dobe potápačských počítačov sa jednoducho nastaví správna nadmorská výška do počítača a je to. Dokonca niektoré počítače si ju vedia zistiť samé. Okrem týchto úkonov nás potrápila aj voda vo Velickom plese, ktorá mala teplotu približne 2 °C. Potápači sa musia na to vhodne pripraviť navrstvením neoprénov na seba a tí, ktorí majú sucháče si podobliekajú zimné obleky. Aj naše automatiky musia byť vhodné do studených vôd. Na vzduchu je 13 °C. Od kraja jazera až do jeho polovice sa nachádza 8 mm hrubý ľad. Kde-tu na skalách okolo nás je aj sneh. Na studni dokonca niekto postavil už prvého malého snehuliaka. Za snehuliakom už vidíme aj sánky. Príprava trvá približne 45 minút. Súčasťou prípravy je aj plán ponoru. Do vody ide 5 potápačov. Ja som sa obetoval a budem strážiť a asistovať z brehu. 

        Už potápame!

        Prvá skupina z Nitry a okolia Bratislavy ide natočiť dokumentačné video. My čakáme 10 minút na signál, že ideme na to. Úloha je jasná. Zaťažiť prívodnú rúru s pitnou vodou na dno a vyzbierať odpad v jazere. Potápačský počítač nám ukazuje teplotu vody 2.6°C. Dohľadnosť je 20-30 m. Potápači sa vydávajú, v našej skupine s vedúcim potápačom Peťom Čičmanom a po stranách s Martinom Hullom a Martinom Balogom, rovno na vec. Vo vreckách majú vrecia na odpad, vrecia na piesok a špagáty na zviazanie vriec. Ponor trvá celú večnosť. My na brehu máme zatiaľ debatný krúžok o krásnej tatranskej prírode so strážcom parku. Vysvetľuje nám ako, kedy a kde chodia spať miestni prírodní obyvatelia. Mňa zaujímajú hlavne medvede. Ubezpečuje nás, že našich potápačov uloviť neprídu. Po hodine sa vynárajú Martinovia. Oni mali iba neoprény. Hlavne Martin Hulla, potápač CMAS s dvoma hviezdami, sa vynára celý premrznutý.

     "Podvodný svet bol nádherný, no po hodine strávenej v dvojstupňovej vode som si prial jediné a to vyjsť z nej von. Našťastie bolo slnečno, čo tu vraj býva asi desať dní v roku, teda som sa zahrial vcelku rýchlo, bez poodlamovaných prstov."  zhodnotil Martin Hulla.

     Zima mu je hlavne na ruky, aj keď mal 5 mm hrubé neoprénové rukavice. Pomáhame im z výstrojov. Našťastie je slnko ešte príjemne hrejivé. Tréning s prstami pomáha. Asi po 10 minútach sa vynorí aj zostatok tímu. Dá nám informáciu, že misia je splnená! Odovzdajú mi vrecia. Máme už pripravenú váhu. A výsledok? Spoločnými silami sme vyzbierali 53 kg hlavne stavebného odpadu zo stavby hotela. Rúra v jazere je zaistená. V tomto momente nás šokuje Mirsonova pani manželka. Lucia ide chlapcom ukázať, že ženy nie sú padavky a v plavkách sa pomedzi rozlámaný ľad vrhá do mrazivej vody Velického plesa. Pobudne tam 5 minút. Lucia je naozajstný otužilec. Na obyvateľa Podunajska nezvyklý ťah. Zostáva nám ešte jedna úloha. Na pamiatku a do našej kroniky už chýba len spoločné foto. Zamestnanec hotela nás ochotne odfotí našími fotoaparátmi. 

        Ide sa domov

        Po prezlečení do teplého oblečenia ideme ešte na polievku do Sliezkeho domu. Tu zhodnotíme náš výlet, našu klubovú akciu. Polievky nám chutia. Ja si dávam ako vždy v Tatrách pravý Tatranský bylinný čaj. Už teraz sa tešíme na budúci ročník.

S pozdravom
Marcel Spiššák

Úpravy vykonala Martina Tinusska Kubáňová

      " Bolo mi cťou...

      .... zúčastniť sa v rámci jubilejného 25. ročníka EKO akcie "Čisté vody" - sprievodnej akcie Medzinárodného Filmového Potápačského Festivalu v hoteli PIERIS na Podbanskom vo Vysokých Tatrách. Mal som to šťastie, spolu s kamarátmi z nášho potápačského klubu KŠP HIPPOCAMPUS Martin a kolegami z južnejších častí Slovenska (Mirson a Lucia), že sme mohli vyčistiť Velické pleso vo Velickej doline, pod Velickým vodopádom. Počasie bolo fantastické. Na brehoch plesa sa nachádzal čerstvý sneh, na väčšej časti hladiny plesa sa nachádzala približne 8 mm vrstva ľadu. Velické pleso sa nachádza vo výške 1633 m n. m. (niektoré zdroje uvádzajú 1665,5 m n. m.), rozloha plesa je 2,241 ha. Väčšina zdrojov uvádza hĺbku 4,5 m (niektoré aj viac). My sme namerali max. hĺbku 3,6 m. Voda plesa bola nádherne priezračná, viditeľnosť 25 až 30 m, ale celkom chladná. Môj počítač zaznamenal 2,6 ˚C. S potešením sme skonštatovali, že blízke okolie plesa, ani pleso samotné nie je znečistené bežným odpadom po neporiadnych turistoch (až na drobné výnimky). Spoločnými silami sme vylovili úlomky tehál - stavebný odpad po stavbe Sliezskeho domu, nachádzajúceho sa v bezprostrednej blízkosti plesa. V rámci ponoru sme spoločnými silami naplnili privezené vrecia kamením a zaťažili plastové potrubie na dne plesa, ktoré slúži ako prívod vody do horského hotela z vodopádu. Úlohy sme splnili a s pocitom dobre vykonanej práce sme šťastní ukončili ponor vo vysokohorskom prostredí. "

Peter Čičman CMAS P **

Video z pod hladiny Velického plesa z roku 2013:

Fotogaléria z produkcie Hippocampu: