Prihláška do klubu

Z naších archívov

Štatistiky

Používatelia
31
Články
167
Čítanosť článkov
218979

Hippocampus Twitter

×

Varovanie

JFolder: :súbory: Cesta nie je priečinok. Cesta: /var/www/clients/client0/web3/web/images/fotogaleria/2011/Ekoden_Ekopotapac_2011
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/fotogaleria/2011/Ekoden_Ekopotapac_2011

Tento rok bolo nádherné teplé leto. Dážď nás skoro ani nestretol. Našu malebnú lokalitu na vodné športy i oddych navštevovalo každodenne veľa návštevníkov. Ľudia tu v srdci Slovenska každý deň prežívali nespútané chvíle pokoja a radosti zo slobody, ktorá im na tomto mieste ešte ostala. Možno sa Vám čitateľom vzdá, že píšem asi príbeh. Máte pravdu. Tento príbeh je o jednom mieste pri obci Kraľovany v blízkosti Martina, no však je hlavne o nás.

 

Lom Rieka pri Kraľovanoch, niektorý ho poznajú pod názvom Lom Šútovo,  je jedným z posledných miest na Slovensku, kde sú ľudia naozaj slobodný.Je to miesto, kde nie je spoplatnený prístup, kde nie sú kontroly, kde sa dá stanovať, kde v okolí majú návštevníci množstvo príležitosti na turistiku. A predsa. Bohužiaľ skutočnosť je taká, že si to tý návštevníci nevážia. Nevážia si tejto slobody, ktorá tu panuje. Každý deň v letných mesiacoch je tu okolo 2000 návštevníkov. Bohužiaľ, nie je to len 2000 slušne vychovaných ľudí. Podľa poslednej skúsenosti, je to neskutočné množstvo odpadu, ktorý tu po týchto návštevníkoch ostáva. Odpad je všade, na krásnych plážach, skoro za každou skalou, za každým kríkom, pod vodou a hlavne všade pod nohami. Tento odpad nie je len vidieť, je ho i cítiť. A návštevníci sú asi zaslepení.  Ale nie všetci. Ako každý rok, nám to nie je ľahostajné. Tu nastupujeme my. Dávame si to za úlohu, keďže sem chodíme tiež. Náš potápačský klub Hippocampus z Martina ako každý rok i tento urobil pre toto miesto dobré gesto. Požiadal o pomoc podobných nám a zorganizoval očistu.

Vozenie na člne


Naše pozvanie ako každý rok prijali potápači z rôznych kútov Slovenska, Poľska a Česka. Veľká vďaka patrí potápačom z Bratislavy (Stubadivers), ktorý nechýbajú na žiadnej očiste i keď sú ich domovy vzdialené stovky kilometrov. Pozvanie prijali jaskyniari z Martina a zo Žiliny (Aragonit). Do akcie sa zapojili i niektorý podnikatelia z Martina a z Ružomberka. My všetci sme sa tu stretli už v skorých ranných hodinách, kedy sme pripravovali náradie a iné potrebné veci. Akciu otvoril náš predseda Peter Poláček. Predniesol krátky uvítací prejav, kde poďakoval prítomným a rozdal nám inštrukcie, na ktoré sme už všetci netrpezlivo čakali. Medzitým sme nachystali náš klubový motorový čln, ku ktorému sa pripojil i náš veľký potápačský vzor Svatopluk Bumbala so svojím člnom. Začali sme si brať vrecia. No táto očista bola i o triedení odpadu, takže boli k dispozícii vrecia na plasty, vrecia na plechovky, na sklo a na ostatný odpad. Potápači čistili dno, jaskyniari skaly, ostatný brehy. Zapojili sa i deti. Deti čakala okrem dobrého pocitu z očisty miesta i jazda na motorovom člne so Svaťom. My na našom člne sme zas zvážali vrecia s rôznych častí jazera na breh, kde sa ešte následne odpad raz pretriedil a potom zaniesol do veľkokapacitného kontajnera. O pol jednej nás ponúkol kuchár z bufetu Rieka vynikajúcim gulášom. Tentokrát nás prišiel i podporiť starosta obce Kraľovany. Povedal nám zúčastneným pár povzbudivých slov a poďakoval sa nám za úsilie, ktoré každoročne do tohoto miesta vkladáme. Zbierali sme do neskorého večera. Ešte o pol ôsmej sme nakladali posledné vrecia spolu s jaskyniarmi zo Žiliny, no im išiel posledný vlak do Žiliny, tak sme sa museli rozlúčiť. My sme ešte očistili náradia, člny a okolo desiatej večer sme sa pobrali domov s pocitom dobrej vykonanej práce. Vyzbierali sme viac ako 150 vriec s odpadom. Bohužiaľ, nie je to údaj, ktorým by sa dalo chváliť. Je to číslo, ktoré sa každoročne zvyšuje.

Voda je základným prvkom života. Bez vody by sme neexistovali. Tento odpad bohužiaľ ničí túto vzácnu kvapalinu. Tento nezávideniahodný stav nie je len u nás v našom lome Rieka, je skoro všade okolo nás. Je len na nás, ako sa k tomuto problému postavíme. Keď si doma púšťame vodu z kohútika, berieme to ako samozrejmosť. No nie všade je to tak. A ak budeme k našej prírode takí netolerantní ako sme teraz, to čo nám pôjde z kohútika už nebude voda ale o pár rokov možno jed. Učme svoje deti, vysvetlime svojim priateľom, že chceme mať doma v umývadle vodu i naďalej. Zmeniť to môžeme len tým, že všetci pre prírodu urobíme aspoň jednú jednoduchú vec. Ešte raz ďakujem Vám všetkým, ktorý ste nezabudli na tohtoročnú očistu.

S pozdravom
Marcel Spiššák

 

Fotogaléria k článku:

 

Stiahnúť fotogalériu 256 MB.

{gallery}fotogaleria/2011/Ekoden_Ekopotapac_2011{/gallery}

 

 

 

 

 

 

Prehlbovanie studne:

 
Klub sa znovu zišiel pri zdokonaľovaní sa pri kopáčskych prácach v úzkych priestoroch. Momentálne v kotolni prehlbujeme studňu, kde hľadáme väčšií prítok vzácnej tekutiny vody a zároveň zväčšujeme zásobu tejto tekutiny. Pracujeme všetci, ženy, deti, psy, slimáky dokonca i my muži trochu. Je tu zábava, teplo a mokro. Ako vlete v tropickej džungli. :).

Po práci spravíme z nás znovu ľudí a stretneme sa na porade v bare, kde zhodnotíme naše výkony a rozdáme si výplatu za aktuálny deň v podobe dobrého pitia. Len tá voda stále nechce v tej studni pritekať :(

{fwgallery id:4805}

Fotogaléria

 

{fwgallery id:160} Tradičné koncoročné stretnutie martinských potápačov sa konalo v netradičných podmienkach na tradičnom mieste. Kameňolom Rieka pri Šútove nás v nedeľu 28. decembra 2008 privítal jasnou oblohou, veterným počasím, 9 stupňovým mrazom, zemou bez snehu a vodou bez ľadu. Vietor odfukoval všetko čo nebolo priviazané, alebo zaťažené a voda neskutočne rýchlo mrzla na všetkom, čo nebolo na slniečkom osvietenom mieste. Všetkých nás ale hrialo úsilie pripraviť všetko na stretnutie potápačov pri rozlúčke s končiacim sa rokom tak, aby sa účastníci cítili dobre. Mladé kusy (členovia klubu) pod vedením Marcela Spiššáka nakúpili všetko potrebné a poverili „starého kusa“, Peťa Poláčeka prípravou potápačského guláša. Príprava sa málinko predĺžila... 

Už od pol deviatej začali prichádzať niektorí cezpoľní účastníci stretnutia. Napokon prišli potápači aj s rodinami a rodinnými miláčikmi z Ružomberka, Žiliny, Banskej Bystrice, Trenčína a samozrejme Martina. Objavili sa aj bývalí aktívni členovia klubu Hippocampus – Milan Vojtek a Jaromír (Mišo) Roubal aj s rodinami, Paľo Čerňan. Krátko po desiatej hodine vstupujú prví potápači do vody. Od poslednej klubovej návštevy sme očakávali, že sa voda prečistí a budeme pod vodou viac vidieť. Boli sme však sklamaní. Len miestami (a nesmel tade nikto prejsť) bola dohľadnosť viac ako 50 centimetrov. Doplatili sme na dažde v poslednej dobe a na prach z pokračujúcej ťažby vápenca. 

{fwgallery id:188}Obliekanie a vyzliekanie znepríjemňoval „vlezlý“ vietor, ktorý prenikol každou súčasťou oblečenia okrem neoprénu. Preto túto aktivitu každý z potápačov skrátil na najkratšiu možnú mieru. Tým, čo nešli do vody dobre padla prechádzka v slnkom zaliatej prírode. Deti sa potešili zamrznutým mlákam so zrkadlovo rovným ľadom a na „radosť“ rodičom si poradili aj s nedostatkom snehu na svahu. Poslúžil im drobný štrk, na ktorom úspešne drali obuv aj oblečenie.

Samotné potápanie nám toľko radosti ako zvykne, vďaka malej dohľadnosti a absencii ľadu, neprinieslo. O to viac fungovali debatné krúžky a výmena informácií pri čakaní na guláš. Nie všetci sa o však pre ďalšie povinnosti a malé zdržanie guláša dočkali. Odišli skôr .ako ho mohli ochutnať. Škoda. 

Kamaráti z KŠP Ostriež Ružomberok prisľúbili, že podobné podujatie usporiadajú v priebehu budúceho roka aj pre cezpoľných na Liptovskej Mare, aby sme bližšie poznali aj ich zvyky a bližšie sa zoznámili s ich klubom. Radi by sme nadviazali na tradíciu stretnutí potápačov z rôznych klubov celého Slovenska viac razy do roka. 

{fwgallery id:229} A guláš bol vynikajúci. Nestihol v miskách vychladnúť, tak rýchlo končil vo vyhladovaných žalúdkoch. Potápači si mohli po ponore zohriať ruky aj vnútro tradičným bujónom, tí čo neviedli motorové vozidlá aj niečím ostrejším. Slniečko zlepšovalo náladu a odprevádzalo aj organizátorov, keď po uprataní a umytí riadu opúšťali areál. Spokojní. Akcia sa vďaka dobrej príprave podarila. Zúčastnilo sa viac ako päťdesiat ľudí. Kiež by nám aspoň takto vyšiel aj celý budúci rok. 

Všetky fotografie si môžete pozrieť vo Fotogalerií


 

Z roku 2007 máme až dve videá, jedno zachytáva aj predsilvestrovskú prípravu z pred niekolkých dní pred samotnou akciou. Fotogaléria.  {rawcontent rc=11}
  {rawcontent rc=12}

 

Medzinárodný festival potápačských filmov XXVI. ročník

Reklamný spot

Tento rok sa konal už 26. ročník akcie Medzinárodný festival potápačských filmov v Tatrách. Akcia mala sprievodnú akciu Čisté vody, na ktorej sa každoročne už od roku 1994 čistia brehy a dno Tatranských plies. Tento rok sa čistilo na nasledovných lokalitách : 

Štrbské pleso

Najnavštevovanejšie jazero Vysokých Tatier, nachádzajúce sa v osade Štrbské Pleso. Jazero leží v nadmorskej výške 1350 m s rozlohou 19,76 ha a max. hĺbka je 26 m. Jazero má značne členité dno.

Popradské pleso

Popradské pleso sa nachádza v Mengusovskej doline. Na brehu stojí Hotel pri Popradskom plese. Jazero leží v nadmorskej výške 1495 m a max. hĺbka jazera je 17 m. Rozloha jazera je 6,88 ha.

Nové Štrbské pleso

Nové Štrbské pleso je umelo rozšírené jazero Tatier, ležiace rovnako v osade Štrbské Pleso. Nadmorská výška v ktorej leží je 1320 m, rozloha 2,12 ha a max. hĺbka 10 m.

Velické pleso

Toto jazero je vysokohorské jazierko ležiace vo Velickej doline. Na brehu jazera stojí hotel Sliezky dom. Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 1665 m a maximálnu hĺbka má 6 m. Jeho plocha je 1,80 ha.

Do akcie čisté vody sa mohli potápači nahlásiť od 20. októbra. Samotná akcia sa začala ráno v piatok 21. októbra. Tu mohli potápači vyzbierať odpady z tatranských jazier.

Večer o 21. hodine bolo vyhodnotenie sprievodnej akcie. 

 

Sprievodnú akciu organizujú Štátne lesy TANAPu v Tatranskej Lomnici za spolupráce PK Vodnár z Popradu, Potápačskej školy Technical Diving - Spišská Nová Ves, Nemocnice Košice Šaca, 1. súkromná nemocnica, ATE Poprad a Pivovary Topvar.

{fwgallery id:1964} Bohužiaľ nám z klubu Hippocampus pracovné povinnosti dovolili navštíviť tohtoročný festival až v sobotu. Od rána sa začalo premietanie filmov. Festival sa konal v obci Pribylina v kultúrnom dome. V stupnej hale bola expozícia fotografií z potápačských výlotov. Nachádzali sa tu farebné ale i čiernobiele fotografie. Náz zaujali hlavne 2 čiernobiele fotografie od fotografa Eugena Reizla s názvom pozorovatel a mimikry. Okrem týchto nás samozrejme zaujala naša srdcová záležitosť a to fotografia morského koníka od Ladislava Smelíka. Fotografie tu predstavili ešte Jindrich Reichmen, či zaujímavý úkaz sochy Michelangela od Ladislava Nogacka. Však posúďte samy vo fotogalérii. O dvanástej bola prestavka. Tento čas sme využili na výlet na štrbské pleso, kde sme si spravili krátku prechádzku okolo jazera. Po príchode k autám sa nám otvoril nádherný pohľad na krajinu pod Tatrami. Cítili sme sa ako v nebi.

Škoda len, že účasť bola nižššia, snaď sa to polepší. 

 

Fotogaléria


 

Lokas Port lokasport.sk