Prihláška do klubu

Z naších archívov

Štatistiky

Používatelia
15
Články
149
Čítanosť článkov
127125

Hippocampus Twitter

{fwgallery id:160} Tradičné koncoročné stretnutie martinských potápačov sa konalo v netradičných podmienkach na tradičnom mieste. Kameňolom Rieka pri Šútove nás v nedeľu 28. decembra 2008 privítal jasnou oblohou, veterným počasím, 9 stupňovým mrazom, zemou bez snehu a vodou bez ľadu. Vietor odfukoval všetko čo nebolo priviazané, alebo zaťažené a voda neskutočne rýchlo mrzla na všetkom, čo nebolo na slniečkom osvietenom mieste. Všetkých nás ale hrialo úsilie pripraviť všetko na stretnutie potápačov pri rozlúčke s končiacim sa rokom tak, aby sa účastníci cítili dobre. Mladé kusy (členovia klubu) pod vedením Marcela Spiššáka nakúpili všetko potrebné a poverili „starého kusa“, Peťa Poláčeka prípravou potápačského guláša. Príprava sa málinko predĺžila... 

Už od pol deviatej začali prichádzať niektorí cezpoľní účastníci stretnutia. Napokon prišli potápači aj s rodinami a rodinnými miláčikmi z Ružomberka, Žiliny, Banskej Bystrice, Trenčína a samozrejme Martina. Objavili sa aj bývalí aktívni členovia klubu Hippocampus – Milan Vojtek a Jaromír (Mišo) Roubal aj s rodinami, Paľo Čerňan. Krátko po desiatej hodine vstupujú prví potápači do vody. Od poslednej klubovej návštevy sme očakávali, že sa voda prečistí a budeme pod vodou viac vidieť. Boli sme však sklamaní. Len miestami (a nesmel tade nikto prejsť) bola dohľadnosť viac ako 50 centimetrov. Doplatili sme na dažde v poslednej dobe a na prach z pokračujúcej ťažby vápenca. 

{fwgallery id:188}Obliekanie a vyzliekanie znepríjemňoval „vlezlý“ vietor, ktorý prenikol každou súčasťou oblečenia okrem neoprénu. Preto túto aktivitu každý z potápačov skrátil na najkratšiu možnú mieru. Tým, čo nešli do vody dobre padla prechádzka v slnkom zaliatej prírode. Deti sa potešili zamrznutým mlákam so zrkadlovo rovným ľadom a na „radosť“ rodičom si poradili aj s nedostatkom snehu na svahu. Poslúžil im drobný štrk, na ktorom úspešne drali obuv aj oblečenie.

Samotné potápanie nám toľko radosti ako zvykne, vďaka malej dohľadnosti a absencii ľadu, neprinieslo. O to viac fungovali debatné krúžky a výmena informácií pri čakaní na guláš. Nie všetci sa o však pre ďalšie povinnosti a malé zdržanie guláša dočkali. Odišli skôr .ako ho mohli ochutnať. Škoda. 

Kamaráti z KŠP Ostriež Ružomberok prisľúbili, že podobné podujatie usporiadajú v priebehu budúceho roka aj pre cezpoľných na Liptovskej Mare, aby sme bližšie poznali aj ich zvyky a bližšie sa zoznámili s ich klubom. Radi by sme nadviazali na tradíciu stretnutí potápačov z rôznych klubov celého Slovenska viac razy do roka. 

{fwgallery id:229} A guláš bol vynikajúci. Nestihol v miskách vychladnúť, tak rýchlo končil vo vyhladovaných žalúdkoch. Potápači si mohli po ponore zohriať ruky aj vnútro tradičným bujónom, tí čo neviedli motorové vozidlá aj niečím ostrejším. Slniečko zlepšovalo náladu a odprevádzalo aj organizátorov, keď po uprataní a umytí riadu opúšťali areál. Spokojní. Akcia sa vďaka dobrej príprave podarila. Zúčastnilo sa viac ako päťdesiat ľudí. Kiež by nám aspoň takto vyšiel aj celý budúci rok. 

Všetky fotografie si môžete pozrieť vo Fotogalerií


 

Z roku 2007 máme až dve videá, jedno zachytáva aj predsilvestrovskú prípravu z pred niekolkých dní pred samotnou akciou. Fotogaléria.  {rawcontent rc=11}
  {rawcontent rc=12}

 

Medzinárodný festival potápačských filmov XXVI. ročník

Reklamný spot

Tento rok sa konal už 26. ročník akcie Medzinárodný festival potápačských filmov v Tatrách. Akcia mala sprievodnú akciu Čisté vody, na ktorej sa každoročne už od roku 1994 čistia brehy a dno Tatranských plies. Tento rok sa čistilo na nasledovných lokalitách : 

Štrbské pleso

Najnavštevovanejšie jazero Vysokých Tatier, nachádzajúce sa v osade Štrbské Pleso. Jazero leží v nadmorskej výške 1350 m s rozlohou 19,76 ha a max. hĺbka je 26 m. Jazero má značne členité dno.

Popradské pleso

Popradské pleso sa nachádza v Mengusovskej doline. Na brehu stojí Hotel pri Popradskom plese. Jazero leží v nadmorskej výške 1495 m a max. hĺbka jazera je 17 m. Rozloha jazera je 6,88 ha.

Nové Štrbské pleso

Nové Štrbské pleso je umelo rozšírené jazero Tatier, ležiace rovnako v osade Štrbské Pleso. Nadmorská výška v ktorej leží je 1320 m, rozloha 2,12 ha a max. hĺbka 10 m.

Velické pleso

Toto jazero je vysokohorské jazierko ležiace vo Velickej doline. Na brehu jazera stojí hotel Sliezky dom. Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 1665 m a maximálnu hĺbka má 6 m. Jeho plocha je 1,80 ha.

Do akcie čisté vody sa mohli potápači nahlásiť od 20. októbra. Samotná akcia sa začala ráno v piatok 21. októbra. Tu mohli potápači vyzbierať odpady z tatranských jazier.

Večer o 21. hodine bolo vyhodnotenie sprievodnej akcie. 

 

Sprievodnú akciu organizujú Štátne lesy TANAPu v Tatranskej Lomnici za spolupráce PK Vodnár z Popradu, Potápačskej školy Technical Diving - Spišská Nová Ves, Nemocnice Košice Šaca, 1. súkromná nemocnica, ATE Poprad a Pivovary Topvar.

{fwgallery id:1964} Bohužiaľ nám z klubu Hippocampus pracovné povinnosti dovolili navštíviť tohtoročný festival až v sobotu. Od rána sa začalo premietanie filmov. Festival sa konal v obci Pribylina v kultúrnom dome. V stupnej hale bola expozícia fotografií z potápačských výlotov. Nachádzali sa tu farebné ale i čiernobiele fotografie. Náz zaujali hlavne 2 čiernobiele fotografie od fotografa Eugena Reizla s názvom pozorovatel a mimikry. Okrem týchto nás samozrejme zaujala naša srdcová záležitosť a to fotografia morského koníka od Ladislava Smelíka. Fotografie tu predstavili ešte Jindrich Reichmen, či zaujímavý úkaz sochy Michelangela od Ladislava Nogacka. Však posúďte samy vo fotogalérii. O dvanástej bola prestavka. Tento čas sme využili na výlet na štrbské pleso, kde sme si spravili krátku prechádzku okolo jazera. Po príchode k autám sa nám otvoril nádherný pohľad na krajinu pod Tatrami. Cítili sme sa ako v nebi.

Škoda len, že účasť bola nižššia, snaď sa to polepší. 

 

Fotogaléria


 

V minulosti sa členovia potápačského klubu HIPPOCAMPUS pokúšali aj o fotografovanie pod vodou. Takto vznikla myšlienka usporadúvať celoštátnu prehliadku amatérskych diaprogramov a filmov s potápačskou tematikou.

Najprv bolo len nadšenie, myšlienka, dobrý nápad. Potom prišla aj ponuka od režiséra Martina Rolla a Československej televízie nakrúcať krátke filmy z našich vôd.

Na základe dobrej tradície v Čechách a prvej lastovičky z Trenčína, ešte z roku 1966 – usporiadali členovia tohto klubu za dobrej spolupráce ÚV Zväzarmu, Ústrednej rady branného vodáctva pri príležitosti 35. výročia založenia Zväzarmu HIPPOCAMPUS festival – celoštátnu prehliadku amatérskych audiovizuálnych programov a filmov s potápačskou tematikou. Konal sa 25. – 26. októbra 1986 v Matici slovenskej v Martine, kde prišlo okolo 140 vyznávačov tohto prekrásneho športu. Do súťaže bolo prihlásených 28 titulov. Súťažilo sa v štyroch kategóriách:

1. – audiovizuálne programy (1. miesto obsadil Ján Truneček z Valašského Meziříčí),

2. – miniseriál (Anton Vrána z Trenčína),

3. – filmy (Ľudovít Hanák, Bratislava),

4 – najlepší ekologický program (Vilém Pavelica, Trenčín).

Cenu diváka dostal Ladislav Czukas z Komárna. Z klubu Hippocampus sa súťaže zúčastnil doc. MUDr. Novomeský titulom Potápači na skalách.

Prvý ročník mali teda títo úspešne za sebou. Akcia sa stretla s pozitívnou odozvou.

Čo však budúcnosť? Na to túto otázku odpovedal vedúci 36-členného klubu a zároveň predseda organizačného výboru festivalu MUDr. Peter Tokarčík: – „Záujem o našu robotu vzrástol. Tak zo strany divákov, ako aj v našich radoch. Chceli by sme teda pokračovať a to v širšom rozsahu. Priali by sme si, aby festival nadobudol medzinárodný ráz, a aby sme svoju prácu mohli konfrontovať s našimi kolegami zo susedných štátov” (Jakubcová, 1986).

To, o čom v začiatkoch len skromne snívali, sa naozaj stalo. V súčasnosti je tento festival známy pod menom Medzinárodný filmový festival potápačských filmov vysoké Tatry. Jeho významnou enviromentálnou súčasťou je aj akcia „Čisté vody“ vďaka ktorej sa z tatranských plies vynieslo na breh vyše 2 ton odpadu (Tokarčík, 2003, s. 4).

Tento festival je zaujímavý aj tým, že na filmovom plátne je sprostredkovaný život pod vodou tak, ako ho vidí potápač, resp. fotoprístroj. Nemenej zaujímavými sú zážitky, príhody i rozprávania samotných potápačov, či pohľad na potápačskú výstroj a výzbroj. 

(z roku 1987). 


 

{fwgallery id:670} Medzi naše aktivity v našom klube športového potápania Hippocampus patrí i práca s deťmi. Práve preto, keď sme dostali ponuku zúčastniť sa pri ukončovaní plaveckého roku organizácie Vodný svet, nemohli sme odolať a museli sme sa zúčastniť. Našou úlohou bolo ukázať deťom podvodný svet a priblížiť im tak pocit, čo je to byť potápačom.

Na toto podujatie sme sa pripravovali deň pred jeho začatím a to prípravou dýchacích prístrojov. Samotné podujatie začalo v sobotu ráno, my sme nastúpili o 10:00 a začali sme vybaľovať našu techniku. Pre malých potápačov sme mali dva malé potápačské prístroje. Na deti čakalo i ďalšie prekvapenie a tým boli traja fotografovia, ktorý im mali za úlohu vyrobiť záber na fotografiu. Pre deti tu bol pripravený ešte personál, ktorý sa skladal z troch skúsených potápačov. Po krátkej rozcvičke a súťaži organizovanej Vodným svetom sme na rad prišli my. Postupne sme vysvetľovali ako sa potápa. deti dostali svoj potápačský prístroj a mohli sa ísť potápať. Absolvovali trasu okolo bazénu, v hĺbke 2 metrov ešte svoju fotku a späť na súš. Ukázalo sa, že deti sú vodným živlom. Po podujatí sme mali pre rodičov a deti pripravené ešte prekvapenie v podobe vytlačenia fotografie. Tu sme pohotovo hľadali spolu s rodičmi, ktoré je to dieťa ich, keďže všetky deti na fotkách boli potápači. Vytlačili sme im fotky, aby sa mohli pochváliť v škole pred spolužiakmi.

Celé toto podujatie bolo veľmi super. Dúfame, že sa spolu s našimi malými priateľmi, potápačmi, ešte stretneme a možno sa tak rozrastie náš klub o ďalších členov. Naša vďaka putuje Vodnému svetu, že nám dovolil urobiť takúto osvetu i medzi tými najmenšími. Tešíme sa na budúce stretnutie. 

Fotogaléria


 

Lokas Port lokasport.sk