Spočiatku pochmúrne a hmlisté silvestrovské ráno v lome Kraľovany - Rieka sa prebudilo do krásneho, aj keď trochu zamračeného dňa. Ešte pred desiatou hodinou sa začali schádzať nielen členovia klubu, ale aj priaznivci potápania z celého Slovenska. Teplota vzduchu dosiahla počas dňa nízke plusové hodnoty, ale ľad na jazere sa, aj keď s asi trojcentimetrovou vrstvou topiaceho sa snehu, udržal a Silvestrovský ponor sa po minuloročnom neúspechu uskutočnil znova pod ľadom. 

{rawcontent rc=10}Postupne sa v lome nazbieralo asi 60 ľudí z rôznych kútov republiky. Rodičia priviedli aj svoje deti, ktoré sa nenudili a tešili sa zo snehu, ktorého síce nebolo veľa, ale stačil pre zábavu detí aj „potešenie“ rodičov. Príprava guláša bola v plnom prúde, keď sa niečo po 10. hodine začali zanárať prví z asi pätnástky potápačov, ktorí v tento deň vyskúšali asi trojstupňovú vodu. Potápači sa po skupinách striedali vo vode, zvyšok osadenstva ich so zatajeným dychom sledoval. Potom však prišiel náš predseda klubu, ktorý prekvapil svojou odvahou. A nielen on. Ale spolu so svojím vnúčikom si ako ľadové medvede zaplávali v lome bez obleku.

{fwgallery id:353} Organizátori pripravili okrem dobrej zábavy aj skvelé občerstvenie v podobe teplého bujónu a čaju, ktoré zahriali nielen vynorených potápačov, naše dva ľadové medvede, ale aj premrznutých zvedavcov. Na zahryznutie bola pripravená varená klobáska a po profesionálnej príprave aj vynikajúci guláš, ktorý zmizol skôr ako niektorí chceli a organizátori očakávali. 

Pozvánku na túto nezabudnuteľnú akciu okrem potápačských klubov a individuálnych potápačov prijali aj potápači z hasičských záchranných zborov z Martina, Žiliny a Popradu. Nenechali si ju ujsť ani potápačské školy zo Žiliny – AquaPro, Popradu – Kosatka a Trstenej – AquaMar. Svoju zvedavosť neudržali ani novinári, ktorí prejavili záujem urobiť si aspoň maličký obraz o tak malej a zároveň veľkej akcii, akou bol už niekoľký ročník nášho klubového Silvestrovského ponoru. 

Po ponore, občerstvení a veľavravnej diskusii o všetkom, čo sa potápania týka aj netýka, sa poslední hostia odobrali domov okolo 14. hodiny, čím sa akcia úspešne a bez zranení uzavrela. Všetkým zúčastneným ďakujeme za ich účasť a tešíme sa na ďalšie spoločné akcie. Dúfame, že ste boli spokojní a veríme, že nasledujúci Silvestrovský ponor bude minimálne taký dobrý ako ten tohtoročný, vlastne už minuloročný. 

No a aby sme nezabudli šťastný Nový rok 2010 ! 

Fotogaléria.

Podrobnosti

Prečítané: 2992x

Umiestnenie: Žilinský kraj Typ: Kameňolom Hĺbka: 11 m Nadm. výška: 700 m.n.m.

Podrobnosti

Prečítané: 1273x

{fwgallery id:429} Ako sme sa dohodli, tak sme urobili. Naozaj o siedmej ráno v sobotu sme z Ľadovne vyrazili za potápaním na Moravu na Marcelovom Opli. Do lokality, ku ktorej sa viaže množstvo krásnych spomienok všetkých „starších“ potápačov Hippocampusu. 

Chodili sme tam zvyčajne na celý víkend a spali v našom „burizóne“ (Škoda 706 RTO Špeciál), alebo v našich veľkých klubových stanoch, vykurovaných „bufíkmi“, potápali a potápali, kŕmili sa špecialitami, ktoré pripravovali naše vodné víly, po večeroch popíjali pri ohníku či v neďalekej krčme s množstvom potápačov z iných klubov a počúvali neuveriteľné životné príbehy.

Žiaľ, tento raz to nebola akcia s mnohopočetnou účasťou od detí po tých skúsenejších, ako v minulosti, ale len tých, ktorí tvoria v súčasnosti najaktívnejšie jadro – Marcel, Vlado a ako pedagogický dozor Svaťa. A išli sme len „na otočku“. Počasie sa meteorológom podarilo odhadnúť bohužiaľ správne a tak nám pršalo. Nevadí. Pod hladinou je aj tak mokro. 

{fwgallery id:432} Cesta trvala tak ako hovorilo GPS - aj pri troch zdržaniach na miestach, kde opravujú cesty – tri hodiny. Krátko po desiatej sme zaparkovali pri lome a začali sa chystať do vody. Spolu s nami tam bolo osem osobných áut z ČR a Poľska. Ich počet sa postupne začal zvyšovať. Na Morave mali na šťastie vybavené lepšie počasie a tak nepršalo, dokonca pomedzi oblaky presvitalo slniečko. Obliekalo sa nám super, pretože sme sa nepotili.

Do vody sme sa dostali po dôkladnej príprave po jedenástej hodine. Dohľadnosť na mieste vstupu sa vďaka intenzívnemu pohybu potápačov pohybovala od 0,5 do 1,5 m. Teplota vody na povrchu 14°C postupne klesala a v hĺbke 20m sa chvela na 6°C. Už to začínalo byť cítiť. Pozreli sme si zvyšky karosérie, (kdeže je pôvodné auto), kôš s materiálom, „potápača v kleci“, Permon a dostali sme sa k drevenej konštrukcii. Vtedy Marcel ohlásil problém s uchom a tak sme sa po dvanástich minútach ponoru z hĺbky cez 23m pobrali naspäť. Práve sa začala voda „otvárať“ a dohľadnosť sa zväčšila na 5-6m... 

Na plošine, ktorá je 4,8m pod hladinou sme urobili bezpečnostnú dekompresnú zastávku. Ponor nám vyšiel na 23 minút. Pri vyzliekaní a sušení výstroja sme okoštovali nie celkom zrelé čerešne, dojedli zásoby. V pohode sme sa pobalili a nastúpili cestu do bežného života, cez nestrážené hranice. Ešte spoločné foto.
Bolo to fajn. Najmä, ak nás Marcel bezpečne doviezol spokojných domov. Vďaka. Ta zase příště!

Fotogaléria. 

Podrobnosti

Prečítané: 1526x

Z pôvodne prihlásených nás napokon ostalo na jedno väčšie auto. Ale išli sme dvomi – Marcelovým a mojím, aby sme mali viac pohodlia. Účastníkov na spoločnej fotografii, ktorú urobil Marcel spoznáte.

Vyrážali sme tak, aby sme si ešte trošku pospali a tak sme prišli až po začiatku akcie, ktorá začala o 9,00 hod. uvítaním z úst Ľuda Galoviča. Očakával som, že pre vysoký počet účastníkov nebudeme mať kde parkovať. Veď „blaváci“ majú Senec pod nosom. V pohode sme však zaujali miesta pri vozidle profesionálnych hasičov, neďaleko od kontajnera, ktorý sa v tom čase už plnil odpadkami z brehu aj z vody. Zvítali sme sa s organizátormi a ako jediní dvaja potápači s výstrojom z Martina sme sa s Vladom začali obliekať. Ostatní účastníci našej výpravy nafasovali sieťované vrecia a vydali sa zbierať odpadky po brehu. Po chvíli sme sa na odporúčanie domácich vybrali naľavo od vstupu do vody, na miesta, ktoré v tento deň ešte nikto nečistil. Po takmer štyridsiatich minútach sme každý vyniesli z vody plné vrece plastových obalov, fliaš a plechoviek, vrátane zánovnej kopačky. Vrátili sme sa do vody, aby sme si prezreli čo všetko majú priatelia nainštalované pod vodou. Stretli sme niekoľko kaprov, ostriežov a hlaváčov. Dohľadnosť dosahovala takmer 5 metrov, voda mala na hladine 12°C a od 4m hĺbky 8°C takže pohoda. Lenže Vlado sa po 13 minútach dostal na rezervu, tak sme sa vynorili a po hladine pomaličky vrátili na breh. Vyšlo super slnečné počasie s miernym vetríkom, ktorý nám počas presunu na breh priniesol aj hlásenie megafónom hasičského vozidla o tom, že je hotový guláš. A ten stál zato. Vynikajúci. Bolo, ako hovorí náš Timko, aj na pridanie. Organizátori ponúkali účastníkom nealko nápoje vrátane piva a horúceho čaju. Počas futrovania sme hodili reč s kolegami zo Spišskej Novej Vsi, ktorí nás pozvali na svoju ekologickú akciu na Hnileckej priehrade v Slovenskom raji, ktorú chystajú na sobotu 6. Júna 2009. Dúfajme, že vyjde počasie a aj účasť bude vyššia ako 50 ľudí, ktorých som zaregistroval na Guláške, keď som sa pred odchodom zapisoval na 47.mieste. A čo naša akcia v lome Rieka?

Vďaka všetkým, ktorí sľúbili a prišli. 

Fotogaléria. 

Podrobnosti

Prečítané: 1197x