Vytlačiť

V minulosti sa členovia potápačského klubu HIPPOCAMPUS pokúšali aj o fotografovanie pod vodou. Takto vznikla myšlienka usporadúvať celoštátnu prehliadku amatérskych diaprogramov a filmov s potápačskou tematikou.

Najprv bolo len nadšenie, myšlienka, dobrý nápad. Potom prišla aj ponuka od režiséra Martina Rolla a Československej televízie nakrúcať krátke filmy z našich vôd.

Na základe dobrej tradície v Čechách a prvej lastovičky z Trenčína, ešte z roku 1966 – usporiadali členovia tohto klubu za dobrej spolupráce ÚV Zväzarmu, Ústrednej rady branného vodáctva pri príležitosti 35. výročia založenia Zväzarmu HIPPOCAMPUS festival – celoštátnu prehliadku amatérskych audiovizuálnych programov a filmov s potápačskou tematikou. Konal sa 25. – 26. októbra 1986 v Matici slovenskej v Martine, kde prišlo okolo 140 vyznávačov tohto prekrásneho športu. Do súťaže bolo prihlásených 28 titulov. Súťažilo sa v štyroch kategóriách:

1. – audiovizuálne programy (1. miesto obsadil Ján Truneček z Valašského Meziříčí),

2. – miniseriál (Anton Vrána z Trenčína),

3. – filmy (Ľudovít Hanák, Bratislava),

4 – najlepší ekologický program (Vilém Pavelica, Trenčín).

Cenu diváka dostal Ladislav Czukas z Komárna. Z klubu Hippocampus sa súťaže zúčastnil doc. MUDr. Novomeský titulom Potápači na skalách.

Prvý ročník mali teda títo úspešne za sebou. Akcia sa stretla s pozitívnou odozvou.

Čo však budúcnosť? Na to túto otázku odpovedal vedúci 36-členného klubu a zároveň predseda organizačného výboru festivalu MUDr. Peter Tokarčík: – „Záujem o našu robotu vzrástol. Tak zo strany divákov, ako aj v našich radoch. Chceli by sme teda pokračovať a to v širšom rozsahu. Priali by sme si, aby festival nadobudol medzinárodný ráz, a aby sme svoju prácu mohli konfrontovať s našimi kolegami zo susedných štátov” (Jakubcová, 1986).

To, o čom v začiatkoch len skromne snívali, sa naozaj stalo. V súčasnosti je tento festival známy pod menom Medzinárodný filmový festival potápačských filmov vysoké Tatry. Jeho významnou enviromentálnou súčasťou je aj akcia „Čisté vody“ vďaka ktorej sa z tatranských plies vynieslo na breh vyše 2 ton odpadu (Tokarčík, 2003, s. 4).

Tento festival je zaujímavý aj tým, že na filmovom plátne je sprostredkovaný život pod vodou tak, ako ho vidí potápač, resp. fotoprístroj. Nemenej zaujímavými sú zážitky, príhody i rozprávania samotných potápačov, či pohľad na potápačskú výstroj a výzbroj. 

(z roku 1987). 


 

Prečítané: 2775x